Topor: Najväčší úspech v malom futbale

Dotiahnuť svoj tím až do finále je pre manažéra obrovský úspech. Aký je to ale pocit, keď sa trénerovi podarí dostať do finále dva tímy naraz? Veľa trénerov ho nepozná, Majky Topor z Engerau Boys ale k väčšine nepatrí. Na Majstrovstvách Slovenska v malom futbale do 23 rokov v Bratislave sa mu podaril husársky kúsok.

Ahoj Majky, v prvom rade ti úprimne gratulujeme k zisku titulu majstra Slovenska v malom futbale v kategórii do 23 rokov, ktorý si dosiahol so svojim tímom Engerau BLMF. Aké u teba prevládali pocity tesne po finále? 

Ahoj, ďakujem veľmi pekne. Tak u mňa prevládali skvelé pocity už po oboch vyhratých semifinových zápasoch. Oba tímy šli do finále a mne bolo absolútne jedno, či vyhrajú žltí, alebo bieli. Dôležité bolo, že EB sa stali majstrami už pred finále a ja som si mohol vydýchnuť. Finálový zápas bol pre mňa o to menej nervóznejší. Pred finále sme žartovali, aké by to bolo mať oba tímy vo finále a osud to nakoniec zariadil tak, že naša túžba bola do bodky naplnená, za čo som nesmierne vďačný. Žltý tím som dával dokopy sám, bielych juniorov dávala dokopy naša brankárska jednotka Dominik Podhajeczky, ktorému som len pomáhal s drobnosťami. Aj on má veľkú zásluhu na tom, že sme mali vo finále oba tímy. Vďaka samozrejme patrí všetkých chalanom, ktorý to odmakali až do finále. Je to pre mňa naozaj veľká vec, že som môžem po 6 rokoch pýšiť takýmto dvojnásobným titulom. 

V Bratislave patríš medzi najznámejších manažérov, ktorý šéfuje viacerým tímom pod hlavičkou Engerau Boys. Ako si sa k tomu dostal? 

Engerau Boys som založil spolu s ďalšími ľuďmi vo februári 2015. V tom čase som bol zranený, behal som po operáciách a od futbalu som mal pauzu viac ako 2,5 roka. Aj to bol jeden z hlavných dôvodov založenia EB. Futbal mám rád od malička a keďže som sa mu nemohol venovať ako hráč, tak som si našiel inú cestu. Dávam dokopy chalanov na zápasy a robím aj ďalšie manažérske veci, ktoré k tomu patria. Zásluhu na založení Engerau mal aj už bývalý zakladateľ Uni-ligy Róbert Kmeťo, ktorí nám ponúkol štartovať v jeho súťaži. Nebyť vtedy tej ponuky, možno by Engerau ani neexistovalo a teraz by nebolo čerstvým majstrom Slovenska v malom futbale v kategórii do 23 rokov. 

Odvtedy si odviedol kus práce, no výraznejší celoslovenský úspech neprichádzal. Teraz to prišlo. Čo pre teba osobne tento titul znamená? 

Je to pravda, na šťastie ma nikto za tých 6 rokov neodvolal (smiech). Vážim si každé cenné víťazstvo a trofej dvojnásobne. Či už je z turnaja alebo z ligy. Je pravda, že významnejšia trofej nám chýbala. Aby som pravdu povedal, na tohtoročných seniorských MSR v Košiciach sme neboli ďaleko od veľkého úspechu. Žial s Podpor Pohyb Košice sme nešťastne vypadli na penalty. Pre mňa to znamená veľmi veľa, cítim zadosťučinenie za tých 6 rokov tvrdej práce a energie, ktorú som do EB vložil. Tento úspech nám už nikto nikdy nevezme. Zapísal sa tučným písmom do kroniky malého futbalu a ja si nemôžem priať viac. Každým rokom napredujeme, čo ma veľmi teší. Rok 2021 je pre nás najúspešnejším rokom v našej histórii a ja som už teraz zvedavý, či ho dokážeme v nasledujúcom roku prekonať. Nechajme sa prekvapiť. Teraz si ale chceme užiť tento úspech, ktorý sa nemusí opakovať. 

Engerau Boys bol doteraz v akomsi tieni známejších tímov z hlavného mesta ako FC BPN, Papalalulu, či TIKI TAKA. Je toto ten zlom, kedy sa Engerau Boys definitívne zaradilo medzi bratislavskú elitu?

FC BPN a Papalalulu majú samozrejme nesmiernu kvalitu, ale ich kádre už začínajú mať svoj vek, takže ak neomladia a nevyfúknu nám hráčov, tak sa môže stať, že o chviľu budeme kraľovať v Bratislave my. Všeobecne máme mladý tím a navyše máme aj mnoho talentovaných juniorov, ktorí môžu postupom času kraľovať bratislavským ligám vo farbách Engerau Boys. Určite sme sa k týmto mužstvám priblížili. TIKI TAKA osobne nepokladám za TOP tím, myslím si, že sú na rovnakej úrovni, ako my, aj keď sme s nimi v tejto sezóne dvakrát prehrali. Vždy to bolo tesné. BPN a Papalalulu sú pre nás hnacím motorom. Patrí im všetok rešpekt. Práve oni nás motivujú k tomu, aby sme sa sa stále zlepšovali a jedného dňa sa dostali na ich úroveň. Snáď sa raz dočkáme a príde deň, kedy ich necháme v regulérnej ligovej súťaži za našim chrbtom. 

Na Niké Majstrovstvá Slovenska sa ti podarilo vyskladať až dva tímy, ktoré sa po vynikajúcich výkonoch nečakane prebojovali až do samotného finále. Aký bol porces budovania jedného a druhého tímu, a aký to bol pocit, keď manažér vidí vo finále oba svoje tímy? 

Prvotne mala na MSR U23 štartovať len juniorka vedená Dominikom, ktorému iba pomáham, ak si nevie s niečim poradiť. Potom mi však napadlo, nakoľko sme mladé mužstvo, prečo nevytvoriť ešte jeden tím, čomu by sa potešili aj chalani. Dlho to pre problémy s brankárom vyzeralo tak, že sa to nepodarí, ale nakoniec som v deň deadlinu prihlásil aj druhý tím.

Prvý tím bola teda naša Juniorka, ktorá pôsobí v 1. BLMF lige. Druhý tím bol poskladaný zo všetkých našich tímov (Áčko, béčko, farma...). Doplnil som ho o Michala Takáča z Atlética Trnava, ktorý mal pôvodne hrať za trnavský tím, ktorý sa nakoniec neprihlásil a o Emila Haladeja z AFT Wolves, ktorý mal hrať s ním. Oboch som rád prijal, nakoľko majú kvality a skúsenosti aj z reprezentácie, čo sa napokon aj preukázalo. Bol to správny krok. Tento tím som nazval EB BLMF, pretože si vážim prácu Stana Cintavého a jeho súťaž. S obomi mužstvami sme ašpirovali na umiestnenie v TOP 4, čo sa nám nakoniec podarilo prekonať. 

Keďže si mal v hre dva tímy, tak si aj podstatnú časť šampionátu strávil na ihrisku. Ktoré tímy ťa zaujali svojou hrou, respektíve ktoré tímy ťa prekvapili svojim výkonom, a ktoré naopak potvrdili svoju kvalitu?

Celé doobedie som trávil na ihrisku. Našťastie sme malý dobrý harmonogram. Keď hrala Juniorka, tak mala žltá posádka pauzu a naopak. Bez prestávky som behal asi 2-3 hodiny, ale to mi vôbec nevadí. A potom ako to nakoniec dopadlo už vôbec nie. (smiech)

Nemal som veľa času na sledovanie súperov, s výnimkou tých, proti ktorým sme hrali. Kvalitu potvrdili Nové Zámky a Podpor Pohyb Košice, ktoré síce v skupine neboli suverénne ale v semifinále proti nám podali svoj najlepší výkon na MSR. Zaujímaví boli aj chalani z Eli Academy, či Dobrí Bobri, ktorí ma osobne prekvapili najviac. Všeobecne mal šampionát veľmi vysokú kvalitu a víťazstvo, aj keď sa to možno nezdá, sa nerodilo jednoducho. 

Aké máš so svojimi hráčmi plány? 

Verím, že si chalani otvorili dvierka do reprezentácii, minimálne do výberu do 23 rokov, aj keď si myslím, že by sa niektorí nestratili ani v Áčku. Vedenie SZMF na mňa má číslo, takže očakávam telefonáty a SMS. Hráčov ale poskytnem iba reprezentácii, nie iným klubom, pretože ak chceme z EB vytvoriť takú značku, akou je FC BPN, alebo Papalalulu, nemôžu od nás kvalitní hráči odchádzať tak, ako v minulosti.

Titul majstra Slovenska sa nezískava každý deň a určite ste to poriadne oslávili. Ako prebiehali oslavy?

Ako hovoríš, takýto úspech sa nepodarí každý deň a. o to je to cennejšie. Už sme to zopárkrát oslávili ale ešte nie tak, ako by sa patrilo. Hlavná oslava príde až vtedy, keď nám dorazia majstrovské&vicemajstrovské tričká. Je to veľká vec a ja by som chcel ešte raz všetkým chalanom poďakovať. Špeciálne poďakovanie patrí fanúšikom, ktorí nám písali množstvo správ, aj vďaka nim sme tam, kde sme. Veľmi pekne ďakujem Stanovi Cintavému, ktorého považujem za svojho minifutbalového otca. Taktiež by som chcel poďakovať organizátorom a všetkým zúčastneným tímom, vďaka ktorým mal šampionát veľkú kvalitu.