Rudolf Beliš: Najväčší úspech? Partia, ktorá je ako rodina

Ďakujem pekne za lichôtku. Nuž, keď som bol ešte mladý, jarý šarvanec, venoval som sa gymnastike. Tuším vo veku deviatich rokov, teda vo veku, kedy s týmto športom končia aj čínske olympijské víťazky, ma mama s plačom dotiahla na futbal. S odstupom času jej to ale už príliš nevyčítam. 

Aká bola vaša futbalová kariéra? Ako ste sa od futbalu dostali k tomu malému?

Klasický futbal ma popravde nikdy príliš nebavil. Hrám ho kvôli partii a takmer celý život sa motám v štvrtej lige, kde mi nemôže nikto vyčítať, že mám ako prioritu malý futbal či futsal. 

Rozdielov medzi futbalom a malým futbalom je nepochybne mnoho, čo majú ale prakticky spoločné?

Možno to bude trošku odpoveď mimo misy, ale rovnako ako vo veľkom, tak aj v malom futbale je nesmierne dôležitá chémia. Môžete mať v tíme najlepších futbalistov, ale keď sa nepodriadia spoločným cieľom a neobetujú osobné ambície, tak je šanca na úspech nižšia ako na výhru v očkovacej lotérii.

Popularita malého futbalu na Slovensku v posledných rokoch rastie závratnou rýchlosťou - v čom vidíte hlavné príčiny?

Koncepčná práca vedenia zväzu, ktoré vie zároveň dostať malý futbal do širšieho povedomia verejnosti.  

Dlhé roky patríte medzi opory tímu Jedáleň Mirka, ktorého ste zároveň aj manažérom - kto prišiel s myšlienkou založenia tohto tímu a ako sa v priebehu rokov postupne dopĺňalo a ovalo?

Klub založil môj otec v roku 2003. Takto som sa aj dostal k malému futbalu, keďže v Jedálni hrám už od jej prvej sezóny. Myslím, že až 5 hráčov zo súčasného kádra začalo za náš tím hrať už počas prvých dvoch-troch sezón. Postupne sa to vybrusovalo ako diamant, prešli sme si aj ťažšími sezónami, avšak katarzia v roku 2018 za to stála. No a manažérom som sa stal asi pred ôsmimi rokmi, kedy Jedáleň Mirka ako vývarovňa navždy zatvorila svoje brány. Vládne u nás skôr demokracia ako nejaká diktatúra jedného manažéra. To, že momentálne nemáme žiadneho sponzora a na všetko sa ako hráči skladáme, nás ešte viac spojilo. 

Aký úspech si s vašim mužstvom ceníte najviac? Aké sú možno plány aj smerom do budúcna?

Našim najväčším úspechom je, že sme partia, ktorá je ako rodina. Tým futbalovým je víťazstvo v Uličnej lige v sezóne 2017/18. Bohužiaľ sme zostarli ako maľby svetoznámych umelcov a preto momentálne čakáme, kým nám dorastie nová generácia, ktorej väčšina však ešte nosí plienky. Zatiaľ sa chceme veľa smiať na ihrisku aj mimo neho a baviť sa futbalom.

Jedáleň Mirka sa zároveň vrátila späť do Niké TOP Ligy - čo bolo hlavným motívom?

Do prešovskej Uličnej ligy sa prihlásilo málo tímov, zrušila sa a my sme to po osemnástich rokoch našej existencie ešte nechceli zabaliť.

Ako by ste ohodnotili úroveň Niké Top Ligy, ktorá rovnako ako malý futbal každou sezónou rastie... 

Niké TOP Liga má určite oveľa vyššiu úroveň kvality ako v posledných dvoch-troch rokoch Uličná liga, ktorá pre nás ale bude navždy mať väčšie čaro. V Niké TOP lige hrá veľa mladých šikovných hráčov, ktorí hrajú vysoké ligy aj vo futbale. Je behavejšia, má lepšie tempo a čo je na nej tiež veľmi sympatické je, že ju navštevuje množstvo fanúšikov.

Vaše mužstvo je veľmi skúsené, z veľkej časti tvorené hráčmi nad 30 rokov - ako v tíme funguje napríklad komunikácia?

Popravde, mám to s nimi ťažké. Nato, že sú to už obstarožní báčikovia s manželkami a deťmi, tak tých zodpovedných, ktorí sa vedia vyjadriť, či na zápas prídu alebo nie, je ako šafranu. Samozrejme nám to lepšie ide v komunikácii na spoločnom chate, ktorý by kľudne mohol konkurovať Kočnerovej Threeme. 

Reprezentačný dres Slovenska obliekate od roku 2012 - v každom športe sa dá najcennejší dres považovať za vrchol kariéry športovca. Dá sa to vnímať rovnako aj pri malom futbale?

Neviem ako pre ostatných, ale pre mňa určite. Aj keď som členom reprezentácie takmer 10 rokov, stále je to pre mňa neuveriteľný pocit počuť národnú hymnu a mať možnosť reprezentovať svoju krajinu beriem ako splnený sen. 

V roku 2019 ste nechýbali pri historicky prvej účasti našej reprezentácie na Majstrovstvách sveta v malom futbale - ako spomínate na toto podujatie v Austrálii?

Bola to jedna parádna jazda, škoda len, že nie s krajším koncom. Boli sme výborná partia, ktorá hrala krásny futbal a ťahala za jeden povraz. Šťastena sa od nás ale v poslednej chvíli odklonila.

Pri víťazstve nad Japonskom ste sa presadili hneď dvakrát, rovnako vo víťaznom súboji proti Kostarike ste svetu ukázali exportný gól z vlastnej polovice ihriska - takéto okamihy sa vryjú do pamäti zrejme navždy...

Samozrejme, že si nato rád spomeniem a budem si to pamätať do konca života. Navyše už mám v posledných rokoch v mužstve iné úlohy ako strieľanie gólov, preto si každý reprezentačný cením o to viac.

Konečné 7.miesto bolo na tomto turnaji skvelou vizitkou a reklamou pre našu reprezentáciu, na druhej strane nechýbalo veľa a vo štvrťfinále proti favorizovanej Brazílii to mohla byť nakoniec remíza 2:2...

Áno, neuznaný regulárny gól, nepremenená penalta v poslednej minúte. Nie každý deň máte Brazíliu na lopate, preto to samozrejme bude mrzieť celý život. Musíme sa ale pozerať dopredu, máme pred sebou domáci šampionát, na ktorý sa chceme čo najlepšie pripraviť. 

Plánované Majstrovstvá Európy na Slovensku sa nakoniec v tomto roku kvôli pandemickej situácii neuskutočnia, stane sa tak až v tom nasledujúcom roku - ako to vnímate?

Žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu, musíme v týchto ťažkých časoch počítať aj s takýmito vecami. Ako spomínal tréner Borbély, tak je to aj šanca lepšie sa na majstrovstvá pripraviť. 

V minulosti vás o účasť na záverečných reprezentačných turnajoch obrali vážne zranenia, ako ste na tom po zdravotnej stránke momentálne? Trúfate si na záverečnú nomináciu pre budúcoročné spomínané Majstrovstvá Európy?

Momentálne sa cítim na ihrisku stále lepšie a lepšie. Dúfam, že som si už všetku smolu vyčerpal a do ďalšieho roka si budem prenášať iba dovolenku. Verím, že v záverečnej nominácii budem figurovať, avšak nie za zásluhy, ale kvôli tomu, že mám ešte čo národnému tímu ponúknuť. Motivuje ma aj to, že ma po ťažkých zraneniach veľa ľudí odpisovalo.

Okrem hráčskych povinností vypomáhate pri reprezentačnej kategórii do 21 rokov, takisto budete vo vedení prípravného kempu na blížiace sa ME v rámci skupiny na východe republiky - takéto futbalové džentlmenstvo sa nevidí len tak...

Aké-také skúsenosti s trénovaním malého futbalu už mám, keďže som v roku 2015 išiel na ME do Maďarska vypomáhať ako asistent trénera alebo v podobnej pozícii do Prahy s 21tkou, ktorá skončila na MS druhá. Tentokrát je to ale už trochu iná káva. Malý futbal sa od tých čias posunul míľovými krokmi dopredu a preto tréneri Ladislav Borbély a Peter Ganczner pripravili koncepty tréningov, ktoré nás majú kvalitne pripraviť "na všetko". Tie vediem vo východnej skupine spoločne s pomocou Ďuriho Kuhajdíka a verím, že dôveru trénerov nesklameme.